Duša človeka - veríte, že existuje?

1. července 2012 v 11:50 | Luthy |  Tajomno
Tento článok bude pre mnohých ľudí zvláštny. Najmä nábožensky založené osoby so mnou nemusia súhlasiť. Nedávam si za cieľ niekoho pohoršovať, len sa na tomto mieste zamyslím nad niekoľkými faktami.
Vždy sa bude sváriť veda s náboženstvom, či existuje život po smrti a či má človek dušu. Jedna z hlavných právd, ktorú som sa ako dieťa učila je, že duša človeka je nesmrteľná. Vedecky sa táto pravda potvrdiť nedá a ani sa o to nebudem na tomto mieste snažiť.
Duchovne založení ľudia vedia, že duša človeka je nehmotná energia, ktorá opúšťa telo po smrti. No to, čo sa s dušou deje neskôr už vie len málo kto. Renomovaný psychiater Brian l. Weiss vo svojich knihách dokázal, že zanikáme a rodíme sa do stále nových fyzických schránok. Na mnohých príkladoch zo svojej praxe mohol potvrdiť, že duša človeka žila už dávno pred týmto konkrétnym životom. Jeho knihy uvádzajú príklady pacientov, ktorí počas regresnej terapie cestovali v čase a prežili tak mnoho svojich životov. Každý z nich má človeka niečo naučiť. Duša sa musí poučiť z chýb a zdokonaliť svoje vlastnosti. Medzi životmi musí zvážiť čomu sa chce v budúcom živote naučiť a stanoví si svoju životnú cestu.
Keď duša opustí telo, cíti v prvom rade slobodu, radosť, pokoj od utrpenia vo fyzickom/chorom tele. V duchovnom stave tak môže prechádzať cez predmety, ocitnúť sa tam kde chce byť. Božiu prítomnosť cíti každé bytie, hoci Boha nevidno.
Boh je univerzum, ktoré okrem dobra a pozitív, obsahuje aj priestor pre negatíva, práve pre slobodnú vôľu, ktorú máme. Môžeme si tak vybrať, ako budeme formovať svoje myšlienky. Či sa staneme lepšími, alebo nie. Základom je tak láska.
Po príchode na druhý svet, väčšinou duša odpočíva. Nik ju do ničoho nenúti. Každý si môže stanoviť, akú prácu bude vykonávať. Aj tam sa človek musí rozvíjať a učiť. Sám si zvolí, akým smerom sa jeho bytie bude ďalej uberať. Základom pre duchovný svet je myšlienka. To, ako duša myslí a čo si vytvára. Uvedomujeme si, že čas rýchlo plynie a že musíme niečo robiť. Môžeme duchovne pokročiť, ak svoju pozornosť obrátime na druhých. Môže ale nastať niekoľko situácií: Slabšie duše sa vracajú na Zem s cieľom škodiť druhým. V duchovnom svete sa tento jav, ako uvádza literatúra, nazýva perzekúcia. Druhou skupinou duší sú také, ktoré si neuvedomujú, že zomreli. Zdá sa im tak zvláštne, že si ich nik na Zemi nevšíma. Duše, ktoré sa na druhom svete ocitajú náhle, po nehode, či náhlej smrti sa cítia zmätené a musia sa vyrovnať so zmenou, ktorá sa s nimi udiala. Duše sa ale v prvom rade navzájom vítajú s láskou. Často sa pýtajú na svojich príbuzných, ktorých nevidia. Tí sa však už inkarnovali do iného tela a sú späť na zemi. No, po odpočinku si duše môžu vyjsť do prírody, pozrieť si mestá, či študovať. Najviac však šok prežívajú duše, ktoré v život po smrti neverili. Ateista veriaci, že život po smrti končí je prekvapený, uvedomí si však, že sa mýlil a snaží sa naučiť o tejto duchovnej sfére čo najviac.
No najhoršie sa cítia zlí ľudia, ktorí svojím predošlým životom na Zemi vytvorili pre seba v duchovnom svete nepriaznivé prostredie. Okolo seba majú podobne zmýšľajúce duše. Uvedomujú si však, že svoj rast na Zemi premrhali.
Rovnako sa cítia aj tí, ktorí si na svoj život siahli. Život máme od Boha a nemáme právo na neho siahať. No líšia sa aj tým, pod akým vplyvom človek samovraždu spácha. Ak ju spácha pod vplyvom pomätenia zmyslov, svoje chyby si odpykáva ľahšie. Ale ak sa tak stalo za plného vedomia, musia niesť ťažké dôsledky svojho konania. Zničili si síce telo, ale nie dušu, pretože tá je nesmrteľná.
No úplne najhoršie sú na tom vrahovia, ktorí svojimi zlými skutkami nedovolili obetiam odbúrať vlastnú karmu.
Ak si duša zvolí novú inkarnáciu, musí prehodnotiť mnohé svoje nedostatky a stanoviť si, čo musí zvládnuť.
Mnohá literatúra uvádza, že duša človeka vstupuje do fyzického tela krátko pred narodením, alebo počas narodenia dieťaťa. V tomto období je pripútaná k telu a tesne sa s ním zviaže až po narodení, kedy s telom splynie a stotožní sa s ním. Mnohým teraz napadne myšlienka interrupcií. Je tak pravdivé tvrdenie, že interrupciou dieťa zabíjame, keď duša ešte v tele nie je? Ruth Montgomery vo svojej knihe uvádza, že duša si telo sama vyberá a má jediná právo do neho vstúpiť. Počas tehotenstva sa tak pohybuje v blízkosti matky. Základnou pravdou je, že prichádzame na Zem, aby sme sa stali lepšími ľuďmi. Duše, ktoré si vyberajú ťažší osud, vstupujú do postihnutého tela. Nerobia to náhodou, chcú tak nabrať viaceré skúsenosti i cez problémy, a tak rýchlejšie odbúrať svoju karmu. Z toho vyplýva, čím viac problémov prekonáme za jeden život, tým menej času strávime na Zemi v budúcnosti. Literatúra ďalej uvádza aj fakty o duševne chorých ľuďoch. Tieto telá si volia duše, ktoré chcú svoju karmu splatiť najrýchlejšie, a tak si vyberú tie najväčšie problémy.
Duša si rovnako môže zvoliť aj pohlavie. No znovu to závisí od toho, čo chce dosiahnuť. Ak sa chce stať viac milujúcou a rozdávajúcou lásku, bude ženou. Ak ale chce byť odvážnou, rozhodne sa pre pohlavie muža.
Literatúra ďalej píše, že predsa len nie všetko ide tak, ako si predstavujeme. Naše priania si síce môžeme formovať myšlienkami, no nie je to vždy tak. Ak niekto ku mne chová nenávisť, nechce mi odpustiť, ja ako duša sa k takému človeku nedostanem. Preto je tak dôležité odpustenie. Ide o určitý druh súkromia aj hore v duchovnom svete. Ak nechcem, aby ma niekto videl, nedovolím mu to a funguje to aj opačne.
Dôležité je pomáhať druhým, byť oporou, byť ochotný a zväčšovať tak svoj duchovný rast bez postranných pohnútok.
Mnoho ľudí očakáva, že po smrti ho budú vítať anjeli s harfami a Boh na tróne. Táto predstava nie je pravdivá. Anjeli sú duchovné bytosti. Boha nevidíme, len cítime. Boh je v každom z nás, ako naša súčasť.
Ani jedna duša si nenechá ujsť svoj pohreb. Každá duša by rada potešila svojich smútiacich blízkych, povedala im, že sa cíti dobre a že jej nič nechýba.
Kniha ďalej uvádza príklady duší, ktoré boli známe pre celý svet. Napríklad Einsteina vítali s veľkými podstami, lebo slúžil ľudstvu. Napríklad Abraham Lincoln sa znovu inkarnoval a dnes žije ako dospelý človek a pomáha s rasovými problémami. Rovnako aj Stalin je späť. Veľa sa nenaučil medzi dušami a je znovu na Zemi snažiac sa nastoliť diktatúru v nejakom ďalšom štáte. Beethoven sa už na zem inkarnovať nemusí, pretože vďaka hluchote splatil veľa karmy.
Ale čo napríklad kňazi, ktorí kážu o pekelnom ohni a božom zatratení?
Prídu do duchovného sveta a nemôžu uveriť tomu, čo sa okolo nich deje. Nevidia Boha na tróne a myslia si, že to je len nejaký medzistupeň, že duše ktoré ho obklopujú nie sú dobré. Myslí si, že to nebo ešte len príde. Kňazova duša tak zisťuje, kde je cesta k božiemu trónu. Nakoniec sa dozvedá, že každý z nás je Bohom a že božiu vôľu plníme vtedy, ak milujeme druhých a pomáhame im, ak milujeme Boha.
Ale čo smrť malých detí? Tá šokuje vždy a každého.
Duša sa tak späť stiahne do duchovného sveta ak zistí, že sa zmenili podmienky. Buď je vážne choré telo, alebo sa natoľko zmenilo rodinné zázemie, že by sa necítila dobre a nemohla sa rozvíjať tak, ako si stanovila.
Kniha uvádza príklad, kedy človek, ktorý bol zbožný, chodil do kostola, prispieval na dobročinné zbierky, sa ocitá na druhej strane. Privítajú ho priatelia a blízky, no on chce k Bohu. Duše mu vravia, že sa má pozrieť do vnútra samého seba. Duša nechápe a tvrdí i naďalej, že sa ničoho zlého nedopustila. Po chvíľke dostáva odpoveď, aby sa pozrela na seba, na svoju pýchu a istotu, že je bez hriechu. Duša namieta, že predsa žiť príkladne neznamená nič zlé. Odpoveďou mu však je tvrdenie, že to, čo sme si myšlienkami vytvorili, nachádzame aj tu a podľa toho konáme. Naša vlastná pýcha a istota, že budeme spasený nám vlastne škodí. Uvedený Kňaz bol síce zbožný, no nezaoberal sa už inými ľuďmi. Nepomáhal im do hĹbky.
Nie je teda dôležité na niekoho urobiť dojem, ale pomáhať tam, kde sa to očakáva.
Základné posolstvo tak znie, mať rád a odovzdávať lásku aj ďalej. Vedieť odpustiť a byť priateľom, radcom, pomocníkom v každej chvíli.
Použitá literatúra:
Ruth Montgomery
Fascinujúce posolstvo najznámejšieho amerického média Arthura Forda zo sveta duchov
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lilly | E-mail | Web | 1. července 2012 v 12:07 | Reagovat

Samozrejme, že duša človeka existuje. Venujem sa už asi rok astrálnej projekcii, takže tam to bez toho nejde.
Na druhú stranu veľmi neverím, že duša človeka po úmrtí ide do neba, či do pekla.

2 Peter | E-mail | 22. září 2014 v 19:27 | Reagovat

Boženka, čítajte:
http://www.quantumconsciousness.org/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama