Identita na internete, alebo ako ma ukradli

1. července 2012 v 10:58 | Luthy |  Internet
V dnešnom príspevku sa s vami podelím o zážitok, ktorý ma prinútil prehodnotiť čo na internet patrí a čo nepatrí.
Nie že by som to nevedela, no nástrahy na nás číhajú skutočne všade. Internet nie je dnes už bezpečné miesto. Okrem vírusov, spamu, napádania na diskusiách na vás číha ešte jedna hrozba. Strata súkromia, ukradnutie vlastnej identity a v horšom prípade i jej zneužitie.
Netajím sa tým, že mám rada internet a počítačovú techniku vôbec so všetkým, čo to prináša. No odvrátená stránka technického pokroku predsa len núti človeka premýšľať.
To, že mám profil na sociálnej sieti Facebook nie je vtip. Áno, je tam každý, mám tam blízkych, priateľov, rodinu. Nebudem sa obhajovať a ani sa za to trestať. Bolo to moje rozhodnutie. No čo sa deje vo vnútri sociálnej siete medzi užívateľmi už ja ako jeden z nich ovplyvniť nedokážem. Najviac bolí zrážka s blbcom. Je na každom z nás, koľko toho Facebooku povieme. I ja som prezradila, toľko, koľko som si myslela, že je bezpečné. Niekedy je však pod lampou najväčšia tma. Aby ma mohli ľudia lepšie nájsť, dala som si do profilu i fotografiu. Ak by som vedela, čo táto fotografia v budúcnosti spôsobí, tak by som.... Keby bolo keby však neplatí a tak budem radšej pokračovať v rozprávaní.
Je Nedeľa poobede a ja trávim príjemný voľný víkend. Čítam si na stránkach, počúvam rádio, relax. Až kým nespozorujem mail o novej správe na Facebook. Sem tam mi niekto napíše. No po prečítaní ma prešiel optimizmus. Oslovil ma neznámy človek, či viem o tom, že sa pod mojím menom objavujú na internete vulgárne príspevky. Mala som pocit, ako by ma vykradli. Po podrobnejšom preskúmaní mi daný človek, hovorme mu Michal, podrobnejšie priblížil celú už tak zlú situáciu.
Niekto si vytvoril na moje meno profil na Facebooku i s mojou fotografiou a celkom beztrestne si vypisoval vulgárne príspevky na rôzne facebookovské stránky. V prvej chvíli sto hromov do mňa. Rozčuľovanie mi však nepomohlo. Urobila som pár dôležitých krokov.
Zmenila som si heslo, posilnila bezpečnosť, skontrolovala nastavenie súkromia a následne nahlásila falošný profil vydávajúci sa za mňa.
Do 24 hodín bol užívateľ zablokovaný, avšak vo mne zostal zvláštny pocit krivdy. Začala som sa tak viac zaoberať tým, čo už je a čo nie je trestné. A tak si kladiem dve otázky. Ako je možné, že sa dá vytvoriť profil na rovnaké meno a s totožnou fotografiou? Ako je vôbec možné, že sa fotografie, i keď majú verejný status dajú stiahnuť?
Na Facebooku sa menia pravidlá nastavení pomerne často, a tak sa mi stalo osudné, že som profilovú fotografiu mala nastavenú ako verejnú. Myslela som si, že všetky fotky sú nastavené na voľbu, aby ich videli len priatelia ak to tak nastavím.
Možno to je pravý zámer, zmiasť užívateľa. Mnohí by asi po tejto skúsenosti zrušili profil. Ja som tak neurobila, ale profilovú fotografiu si už nenastavím. Z toho som sa úplne vyliečila. Kto ma bude chcieť nájsť, musí mu stačiť meno a priezvisko.
Čo som tým všetkým chcela povedať? Buďte opatrní v tom, aké informácie internetu poskytujete. Digitálna stopa je tu stále. Viac sa zamerajte na súkromie, nastavenia, i keby vám to malo zabrať hromadu času. Nie nadarmo sa hovorí, že šťastie praje pripraveným. Nech vám moja skúsenosť slúži k tomu, aby ste prehodnotili aká veľká súčasť z vás bude tvoriť digitálny svet. Menej je niekedy viac.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Chaloši z Oktávušqy | 21. ledna 2015 v 9:55 | Reagovat

Boženušqa naša, nech ci nejebe, to čo je toto do piče, že dragúnové rezne... Včera sme kukali how to train your dragon 2 a bol tam zhodou okolností týpek s menom Drago. to ako ideš robiť rízky z volakého týpka? dik za odpoveď..
Braškofci z Oktávy

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama