Keď lekár sklame

1. července 2012 v 11:57 | Luthy |  Úvahy
Leto nám definitívne skončilo a nastúpila jeseň so všetkými svojimi radosťami a strasťami. Prechladnutia, nádchy, či iné potvory si začínajú hľadať cesty. V nasledujúcom článku sa pokúsim opísať "zaujímavé" skúsenosti s jednou návštevou u lekára.
Dva týždne som smrkala, užívala kvapky do nosa a utešovala sa myšlienkou, však to je len jesenné prechladnutie, nič zvláštne. No pridružili sa bolesti hlavy a taktiež absolútne preplnený nos, kedy som sa nemohla vysmrkať. Napadlo ma ísť na krčné, či nemám zápal nosných dutín, alebo nejakú podobnú pliagu. Deň som mala naplánovaný dosť na husto termínmi po ďalších vyšetreniach a tak som tam veľmi narýchlo vsunula i návštevu krčného. Na moje sklamanie čakalo pred ambulanciou dosť ľudí. Hovorím si, dám si tak pätnásť minút a potom pôjdem preč. Pätnásť minútovka uplynula a mne stále nedalo pokoj čo vlastne urobím. Predbehnem sa? To nerobievam, je mi to proti srsti. Ale nakoľko som sa ponáhľala na ďalšie vyšetrenia a bála toho čo mi vlastne je, prekonala som strach a drzo zaklopala na ambulanciu a o to slušnejšie vysvetlila, čo vlastne potrebujem, či by ma nevzali skôr. Sestrička na chodbe poprosila dve panie, či by ma pustili. Nebol problém. No keby som vedela, čo ma čaká v ambulancii, radšej tam ani nechodím. Pani doktorka i sestrička si potrebovali na niekom schladiť svoje frustrácie, no a nakoľko som asi porušila minimálne tri pravidlá, pustili sa do mňa ako osi. Kde mám papier od obvodného lekára. Že si nemôžem prísť len tak s obyčajnou nádchou na krčné. Hm, o nejakom papieri som nemala ani šajnu, tak som vysvetlila, že papier nemám, ale nakoľko to nebola klasická nádcha, zašla som k najpovolanejším na krčné. No pani doktorka do mňa hustila ďalej. Ako že som nebola u obvodnej lekárky, kde mi mali urobiť výtery, vypísať papiere a až potom ma mali poslať na vyšetrenie na krčné. Sestrička jej prikyvovala a obe sa zhodli, že nemôžu suplovať ostatných lekárov a vôbec nebrali na vedomie moje protesty, ani ospravedlnenia. Výrokom celej tejto frašky bol jeden špeciálny. Predbehli ste sa, za dverami čakajú dvaja ďalší ľudia, o chvíľku je obed a nám prídu na dvanástu platení pacienti. Na hodinkách svietil čas 11..50. Tu sa práve odhalil dôvod, prečo sú všetci na mňa takí podráždení. Nie to, že niekoho suplujú, ani to že som sa predbehla ich natoľko neznepokojilo ako to, že ktosi, kto má trošku viac peňazí ako ja už má platený termín. V duchu som si len skonštatovala, že sa delíme na rovných a rovnejších a že ma v podstate udivuje, že sa pracoviská delia na platené a neplatené, v rámci jednej ambulancie. Doktorka ma teda vyšetrila, aby nezistila na prosto nič. Zvýšila mi dávky liekov na alergie a to bolo všetko. Nakoniec mala pravdu. Zmocnila sa má jesenná alergia, ktorú som nikdy nemala. Čo povedať na záver?
Čím je človek zodpovednejší, tým horšie. Skutočne som si myslela, že mám nejaký zápal a hľadala som pomoc u ľudí na to určených. Že sa mi dostane tak "vrelého" prijatia som netušila. Ak sa niekto na vás tvári, ako by ste mu brali z jeho osobného času a je to na dôvažok lekár, je to skutočne smutné. Ak sa k tomu pripočíta výhoda platených pacientov, je to dvojnásobne smutné. Ak k tomu prirátam fakt, že som nechcela zanedbať svoj zdravotný stav a patričný lekár to nepochopí, musím sa pýtať, čo vedie ľudí k takémuto správaniu? U danej lekárky mám kartu, som ich pacient. Pravda, dlhšie som nič nepotrebovala, ale to neznamená, že ak si nezariadim platený termín, že sa ku mne môžu správať tak "ústretovo".
Ešte dlho po tejto udalosti som premýšľala, či som predsa len neurobila chybu. No myslím, že sa tam tak skoro neukážem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama