Keď odchádza priateľ do večnosti

1. července 2012 v 11:58 | Luthy |  Úvahy
Život, aký si? Často sa pýtame a pripisujeme mu vlastnosti. Dobrý? Zlý? Ťažký? Ľahký? Krutý? No stále je to náš život.
Vo víre času stretávame rôznych ľudí. Niektorí sú s nami krátko, iní nás sprevádzajú dlhšie. Prečo sú niekedy tie najkratšie stretnutia také intenzívne?
Je tomu len pár hodín, čo ktosi odišiel. Ktosi veľmi blízky. Ktosi výnimočný a veľmi mladý. Bol tu tak krátko a dokázal tak veľa. Otváral srdcia, rozosmieval tváre, rozdával seba, aby sa čiesi oči mohli dívať, čiesi ústa sa mohli smiať a čiesi duše mohli byť šťastné. A predsa tu už nie je.
Vstúpil do môjho života, aby aj Mne vštepil kúsok zo svojej múdrosti. Ostáva mi za tento dar vrúcne poďakovať. Odnášam si z tohto krátkeho stretnutia mnoho krásnych spomienok. Až čas však preverí, koľko som sa od Teba, drahý priateľ, skutočne naučila. Rozdal si seba, aby iní boli šťastní. Tvoja skromnosť a dobro ostanú zapísané v nejednom srdci. Dnes už hľadíš z neba k nám a nič ťa nebolí. Vidíš Svoje skutky, hodnotíš, pýtaš sa, čo som sa na Zemi naučil?
Ostala v nás bolesť a smútok z Tvojho náhleho odchodu. Je ešte toľko vecí, ktoré som Ti nestihla povedať. Ak z hora vnímaš moje slová, je čas poďakovať za všetko, čím si prispel do môjho, ale i do iných životov.
V našich srdciach budeš žiť navždy.
S úctou
Božka
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama