Nevidiaci a prekážky

1. července 2012 v 11:23 | Luthy |  O nevidiacich
V predošlom článku o priestorovej orientácii sme sa venovali spôsobu orientovania ako takému. Na žiadosť viacerých najmä vidiacich čitateľov sa pokúsim napísať článok, ktorý by podal informácie o prekážkach a nepríjemnostiach priamo v teréne. Verím, že moje rozprávanie doplníte komentármi, pretože môj postoj je čisto subjektívny.
Orientácia s bielou palicou nie je len o oťukávaní si terénu pred sebou. Často krát na nás číhajú rôzne nástrahy, ktoré biela palica nezachytí. Reklamné bilbórdy, kvetináče, počas leta najmä pred pohostinstvami a reštauráciami stolíky, či stoličky.
Ak ide nevidiaci po chodníku, sleduje terén pred sebou a popri línii, ktorej sa drží. Napríklad stena, trávnik, okraj cesty. Ako náhle sa v týchto úsekoch vyskytujú prekážky, môže dochádzať ku škaredým poraneniam. Zdravá verejnosť prekážku obíde a nepremýšľa nad tým, či reklamný pútač uprostred chodníka niekomu zavadzia, či zaparkované autá neblokujú vstup na prechod cez cestu, alebo či si niekto na kvetináčoch pri náraze neublíži najmä na nohách. Často tak prídeme k najrôznejším zraneniam. Tieto prekážky sa najčastejšie nachádzajú v mestách, takže okrem početnej skupiny ľudí sa ešte treba vyhýbať aj všetkému možnému čo visí, stojí, či sa posúva.
Dnes sa veľmi často stretávame aj s rôznymi stavebnými úpravami priamo na ulici. Tu by som tiež rada upozornila kompetentných, aby lepšie zabezpečovali tieto stavby. Neraz sa stane, že je takýto objekt ohraničený len páskou. Predstavte si teraz nevidiaceho, ako ide s bielou palicou v ústrety stavenisku. Páska vo výške tela ho azda zastaví, ale možno sa na to spoliehať? Väčšinou sa nedá ubrzdiť a nohy skĺznu dolu. Jedným z možných riešení by bolo namontovať pri frekventovaných úsekoch zvukový majáčik, minimálne by nevidiacemu signalizoval, že tu je stavba, alebo hroziace nebezpečenstvo.
Držitelia vodiacich psov majú túto situáciu trošku uľahčenú, lebo pes sa prekážke vyhne. No tí, čo sú odkázaní len na palicu často zažívajú doslovný beh cez prekážky. Jedným zo zaujímavých príkladov sú nastavané autá na chodníkoch. Neraz musím vyjsť na cestu, aby som sa vôbec dostala do cieľa. Nedávno ma zastavil policajt, keď videl, že nejdem po chodníku, ale po ceste. Vraj ohrozujem účastníkov cestnej premávky i seba. Spýtala som sa teda kadiaľ mám ísť, keď na chodníku stoja autá. Odpovede som sa nedočkala. Vzal ma za ruku a tých pár metrov so mnou po ceste prešiel, kým som sa znovu nedostala na chodník. Pri rozlúčke však skonštatoval, že stojace autá na chodníkoch sú večným problémom. Jeho slová mi ešte chvíľu zneli v hlave, kým som neprišla na zastávku električky.
Posledná vec, ktorej by som sa rada venovala sú chýbajúce poklopy na kanáloch. To je problém, ktorý sa rieši neustále a je jedno, či tade ide vidiaci, či nevidiaci. Kto má ale väčšie šance? Neraz sa stane, že malý poklop palicou miniete a už sa veziete. No zlomyseľnosť niektorých ľudí často nepozná hraníc. Ukradnúť poklop, dieru z vrchu zahádzať lístím a už sa nestarať čo bude ďalej. Potom sú šance na úraz absolútne vyrovnané. Nebudem ani hovoriť, čo si zaslúži takýto človek, ale ak by každému takémuto barbarovi za podobné činy odpadávali ruky či nohy, o chvíľu by to zruinovalo štátny systém a invalidom by bol každý, nielen ten, čo nevidí, nepočuje, či je na vozíku.
Záverom by som len chcela poprosiť tých, ktorí sa možno náhodou dostali k týmto riadkom, aby sa pokúsili ak majú možnosť niečo zmeniť na chodníkoch, či cestách. Neustále sa hovorí o bezpečnosti, ale je tomu skutočne tak?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama