Nevidiaci a voľný čas

1. července 2012 v 11:26 | Luthy |  O nevidiacich
Po ohlasoch čitateľov na prvé dva publikované články o nevidiacich a našom živote, prichádzam s ďalším malým prírastkom. Bude to čisto subjektívny pohľad, no verím, že si moje rozprávanie nájde medzi čitateľmi svoje miesto.
"Čo robíš celé dni doma?" Pýtajú sa ma ľudia. Ťažko sa zdravej populácii vysvetľuje, že nevidiaci trávi podstatnú časť dňa medzi štyrmi stenami. Rovnako však dodávam, že vyplnenie vlastného času závisí na nás a priateľoch, ktorí nás obklopujú.
Zdravý človek si nevie predstaviť ako je to nevidieť a čo by v takej situácii vôbec robil ak by mu život slepotu nadelil. Je pomerne málo informácií pre laikov a predsa, ak sa každý zamyslí nad životom, odpovede sa nemusia hľadať tak ťažko.
Medzi najfrekventovanejšie záujmy azda každého človeka je hudba, knihy, turistika, príroda, počítače, šport. Ak si myslíte, že nevidiaci nič z toho nemôže, je to omyl.
Čítať sme sa naučili. Môžeme tak využívať služby slepeckej knižnice a požičiavať si knihy v bodovom písme. Rovnako sú knihy načítané i na magnetofónových kazetách, či v modernejšej podobe vo formáte WMA, ktorý možno prehrávať z internetu. Literatúru však môžeme čítať i po zdigitalizovaní cez OCR program, ktorý nascanovanú knihu prevedie do čitateľnej podoby. Možno tak knihu čítať na počítači so špeciálnym hlasovým výstupom. Tak sa dostávame ku všetkým potrebným informáciám. Rozhlas a televízia sú samozrejmosťou. Starší nevidiaci sú skôr fixovaní na rozhlas a TV. Knihy skôr počúvajú na kazetách a čítajú v braillovom písme. Naša mladšia generácia už prijala aj počítačové spracovanie literatúry.
Hudbu má rád azda každý. Nepoznám človeka, ktorý by si aspoň raz nezaspieval pieseň, či nepustil rádio. Pre nevidiacich je hudba veľmi dôležitá. Osobne nepoznám nevidiaceho človeka, ktorý by na hudbu nebol naviazaný, či už cez kazety, CDčka, internet, či iné zdroje. Mnohých hudba zaujala natoľko, že sa ju rozhodli študovať na konzervatóriu v Prahe. Medzi nami je tak množstvo nevidiacich učiteľov hudby, či ladičov klavírov.
Šport do istej miery nevidiacim tiež otvára cestu k veľkej aktivite. Ja som síce športové drevo, ale neplatí to o všetkých nevidiacich. Môžeme sa tak venovať atletike, lyžovaniu za pomoci traséra, korčuľovaniu, plávaniu, cyklistike. Musíme mať so sebou vidiaci doprovod, ale tieto činnosti nie sú nemožné.
Okrem vyššie spomínaných aktivít je aj mnoho ďalších ako obľuba jazykov, počítačov, či práce v domácnosti. Sme rôzni rovnako ako aj zdravá verejnosť a máme tak úplne rovnaké potreby. Týmto článkom som chcela stručne vyjadriť, že nerozhoduje handycap v tom čo chceme robiť, ale pevná vôľa niečo dokázať. Čas teda trávime rovnako intenzívnym spôsobom ako zdraví ľudia i keď často sedíme doma. Predsa len nemáme tak bohatý okruh ľudí okolo seba, ale i v domácom prostredí môžeme čítať, komunikovať s ľuďmi cez internet, počúvať hudbu, písať články, či navariť chutný obed. Nelíšime sa tak veľmi, aby sa dali vyňať špecifiká, ktoré by voľnočasové aktivity nevidiacich charakterizovali. Ak sa povie nevidiaci, mnohým napadne, že máme radi hudbu a často pracujeme ako telefonisti, no i tento stručný popis tak celkom nevystihuje to, čo máme skutočne v sebe. Kto sa k nám priblíži zistí, že sme presne takí istí smrteľníci, ako ktokoľvek iní. Má to len jedinkú chybičku na kráse, nedívame sa vám priamo do očí, ale do srdca a duše.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama